Netušila som, že tento príbeh môže tak rýchlo skončiť, aj keď dúfam, že ešte nie je koniec. Linda bola z tejto skúsenosti úplne zúfalá a ani sa jej nečudujem. Nechcela by som zažiť takú situáciu.
Čítajte:
Prešiel september, opäť spolu prežili zopár chvíľ a Linda zistila, že jej city k Martinovi sú čoraz intenzívnejšie. A myslela si, že aj on asi cíti niečo podobné k nej. Ale ako mu to povedať? Už mala aj vymyslený plán, chcela ho realizovať, ale... prišla streda. Na tom nie je nič zvláštne, že prišla streda, opakuje sa to každý týždeň, už od čias, keď ľudia vymysleli kalendár. Ale toto bola veľmi zvláštna a nepríjemná streda.
Deň prebehol bez väčších problémov, učitelia neskúšali, škola prešla. Prišlo doučovanie z matematiky, Linda si trochu dopisovala s Natáliou. Skončilo aj doučko, Linda mala namierené na autobusovú zastávku. Čakať hodinu na jednom mieste je dosť otrava, tak išla so svojimi novými spolužiačkami a aj s Natáliou, ktorá si v novej triede veľmi dobre zvykla. Nakoniec ostali len dve. Natália bola dosť dobiedzavá a chcela vedieť, kto je ten ,,niekto", ktorý sa Linde tak veľmi páči. Samozrejme,význam slova páči je trochu slabý, ale Linda nenamietala. Mala dosť toho dobiedzania a tak jej to prezradila. Ako sa ukázalo, to bola chyba. Natin smiech a rôzne poznámky jej nerobili problém, lebo aj jej sa páčil niekto pre Lindu rozhodne nezaujímavý - taký trapko, čo má každý týždeň inú. Skôr jej robilo problém, že keď stáli pred jej domom, Martin sa práva odniekiaľ vracal. A keďže má Natália nevymáchanú hubu, tak sa to od nej hneď aj dozvedel.
***
Rozprávali sa a Linda upozornila Natáliu, nech nehuláka, že práve ide Martin. To bola asi druhá najväčšia chyba. Natália ihneď utekala na druhú stranu ulice a vykrikovala:,,Martin! Poď sem! Musím ti niečo povedať." Martin ani nemusel chodiť, ako naňho volala, lebo Natália k nemu prišla skôr, ako sa vôbec stihol otočiť. ,,Noo, počúvam." ,, Ale keby tu neboli Adam a Linda..." (Adam je jej brat, asi štvrták, zabudla som ho spomenúť.) V tej chvíli ju Linda začala biť (ak sa to dalo považovať za bitie, ale význam tejto činnosti bol jasný - čuš!). Natália ale pokračovala:,,No vieeš,... Linda... nooo domysli si! Vieš?" ,,Noo, možno..." prekvapene reagoval Martin a pozeral, ako Linda škrtí Natáliu. ,,Ale vieš,..." povedala Linda a pozrela naňho. Až v tej chvíli si uvedomila, aký je on vlastne vysoký. Linda má len 155 cm a Martin... niečo nad stoosemdesiat centimetrov. Až v tej chvíli si uvedomila, ako ho veľmi ľúbi. Ale Natália jej nedarovala ani sekundu:,, Noo vieš, že Linda... nooo Linda...." ,,Je do teba." Adam, ktorý tam dovtedy len stál, to celé zabil. Všetko stíchlo, Linda pustila Natáliin krk a nikto sa ani nepohol. Obaja tam stáli, zarazení a šokovaní, ticho sa stupňovalo a bolo zjavné, že to nie je trápne len Linde, ale aj Martinovi. A keď to už bolo neznesiteľné, Martin prerušil ticho a povedal: ,,No dobre, tak ja už idem." Otočil sa a odkráčal preč.
***
Poznáte také chvíle, keď máte chuť niekoho zabiť, naozaj zabiť, a v ďaľšom okamihu tej dotyčnej osobe visíte na krku a srdcervúco plačete? Ja som to už zažila a Linda tiež. Natáliu by najradšej roztrhla a podpálila, ale psychické vypätie z posledných sekúnd ju donútilo hodiť sa jej okolo krku. Nasledujúcu polhodinu striedavo plakala a mlátila Natáliu. ,,No, aspoň to už vie," povedala jej, ,,buď rada." Ale toto je jedna z vecí, ktorú Nat nikdy nepochopí, lebo bolo jasné, že ešte nikdy nebola naozaj zaľúbená. ,,Ja som mu to chcela povedať! Ale nie takto! Keby som mu to mala povedať, tak osobne. Celé si to zničila!" cez plač vysvetľovala zničená Linda. Bola šťastná, keď konečne bolo dosť hodín na to, aby mohla ísť na zastávku. Ale tento pocit absolútnej beznádeje v nej ostal ešte ďalšie dva dni. Keďže Martin si ju prestal všímať aj ako kamarát, nestálo jej to za trápenie. Som rada, že po dvoch dňoch sa prestala trápiť. Ale aj tak si myslím, že koniec nie je. Majú pred sebou ešte celý jeden rok a štyri roky vzájomnej náklonnosti (aj keď Martin asi Lindu bral stále len ako kamarátku) sa nedajú zabiť štyrmi minútami. Verím, že ešte niečo bude.
Komentáre
:)